IN MEDIAS RES:

 

P: -Ako jasné Kubo, chápem, bojíš sa, že by si to nedal ako vždy, nestíham, výhovorky, nemáš na to, rovno povedz..

J: -Kurňa Paťo, ty vieš ako na mňa, čo? 😀 Fáájn, oukeej, však dojdem doprčíc, čo robíš 😀

P: -No vidíš, ja som vedel, že stíhaš! 🙂

Tak opäť sadám na vlak na otočku do RK, dojdem v noci, pochystám veci, obvolám Mojich.. po štyroch hoďkách spánku zas skoro ráno zaspím.. auto už pred domom.. pomaly klasika..

– Heeej Repre čaute!

Tak na najturbogigantickajšie presso na pumpu, čo som pil asi hodinu. Už tam sa utvrdzujem v tom, že sa zas raz oplatilo ráno vstať „My síce kRtko rZprávame, no dLho tRtkáme“ 😀 Foko ešte zaspatý, vraj ráno kávu nestihol, ale že sa rozbehne. Pred Californiou vyzdvihujeme Ozbrojené zložky a sme komplet 🙂 .

Miesto činu tu žiaľ nebude Menovite spomenuté, pretože som mal dnes žiaľ i nepríjemnú skúsenosť: Stretli sme niekoho z blízkej komunity okolitých lezcov, tak reku pokecáme a tak… Medzi rečou padla aj pripomienka z druhej strany

Anonym: – Dúfam, že nebudete zas hádzať foto na tie vaše stránky!

J: Prečo?

A: No lebo sa sem potom nadrbe milión ľudí a ja budem musieť čakať v rade, aby som si zaliezol!

V nasledujúcej konverzácií ma dokonca chytil pod krk, že vraj aj na tvár chytím, ak si nedám povedať.. ako.. ja som niečo ako samozvaný franský kupec Samo.. ja sa to tu snažím zjednotiť, dať tomu tvar, vytvoriť fungujúcu komunitu – vlastne MY.. spolu sa tu s pár ľuďmi snažíme niečo vybudovať.. pre NÁS VŠETKÝCH.. To posledné, čo chceme je konflikt. Už som raz vyhovel požiadavke nezverejniť lezeckú lokalitu, aby „ostala miestnym“ oukej, rešpektujem. Aj bez vyhrážok.

Tak teda naspäť: došli sme na miesto zlanenia a vzhľadom na našu tuzemskú extrémnu výbavu šróbami v počte kusov tri, sme sa rozhodli pre lesbu s horným istením o strom. Paťo ponastavoval Rambá, zlanili sme všetci dolu… kukáme tak na ten ľadík.. on kuká na nás.. a tešíme sa ako decká 😀 .

S kľudom sa po jednom (časom po dvoch) tisneme hore tým žľabom. Téééda až na Patrika! Prvý raz vyštartoval, že som mal dojem, že na doberanie som si mal pribaliť mixér alebo podobnú potenciálne rýchlo lano-doberajúcu záležitosť 😀 no vysekal to motykami, ako keby tie zemiaky v zemi do 15 sekúnd zhniť mali 😀 . Je to killer, povedzme si rovno.

Ako som mal medzeru medzi lesbou a istením, tak som išiel pookukovať okolie a.k.a. skúšať pokiaľ ma ešte ľad udrží a kedy ma už šmarí do rieky. Ako som sa tak vrátil k mejn stejdžu, tak som poškuľoval po špáre na druhej strane potoka, že uff to vyzerá pekne leziteľné.. ale takto? v mačkách?? no minimálne zbrane nechám na zemi.. rozbeh.. skok, zaprašťanie ľadu.. a samozrejme, že vydržal, však nie som dáky amatér, aby som do vody skákal, nie?! Tak kultúrna vložka zo sveta boulderingu v zime v mačkách.. no dával som si fest pozor, kam tie nohy kladiem. Vyliezol som asi do výšky 15 – 20 metrov.. alebo meter a pol, už to neviem teraz tak presne. A radšej aj pekne zliezol, lebo nejdem machrovať v nejakej špáre trápnej za 10+, aj tak všetci vedia, že to dám s palcom v riti 😀 .

Ako sme si tak liezli.. v mojom prípade polovica času lezenie, polovica času fix lýtka + ľavačka a v pravej fotografarát, samozrejme väčšinu bez rukavíc, lebo v nich sa foťák dosť zle obsluhuje.. tak sme si aj celkom zaliezli 🙂 . Rukami nám prešli cepíny Petzl Quark 2 a Grivel X – Monster. Oba modely majú niečo do seba, každý je z iného súdka.

Petzl Quark 2

je top alpinistiský cepín s najširším využitím – od VHT, až po ľady a mixy. Disponoval som týmto modelom dve sezóny a musím zhodnotiť, že sa s ním dá stvárať kadečo. Mne osobne na ňom však extrémne vadil TRIGREST – jazýček, ktorý Vám s radosťou bude znepríjemňovať život v podobe znecitlivenia ukazováku a strachu, že odmrzne.

A to najmä v hrubých rukaviciach – čiže kosa, a to posledné, čo som potreboval bol poloodmrznutý prst. Vyššie posunúť tú hovadinu tak, aby držala, nebolo žiaľ v mojich silách a premáhal som sa, aby som ju nezmrzačil aktom odtrhnutia. Pri kolmých ľadoch som si uvedomil, že nepatrím medzi borcov a hodil by sa agresívnejší model. Ale pre real alpinistov top vecička.

 

 

X – Monster

je zbraň v plnom slova zmysle. keď ho chytí človek do ruky, v momente dostane chuť naliezť do nejakej vraždy. Ľad sa s ním liezol o poznanie ľahšie, zbraň je super vyvážená, ľahko sa zasekáva, no existuje a nažíva sa s ňou v absolútnej harmónií.

Rozumiem, čo väčšinu ľudí od tohoto cepínu odradí – slim fit 😀 ala je to jeden z dvoch cepínov na trhu, ktoré majú konštrukciu úplne odlišnú od klasiky. Čo je haluz, že aj tenká konštrukcia vie byť plusom – v hrubých rukaviciach sa drží ešte lepšie, ako rúčka. Navyše keď si zaobstaráte nový model, tak Vám k nemu pribalia dve gumy (nie jahodové, ani vrúbkované), ktoré sedia presne na konštrukciu a zlepšujú grip (ja viem, chaoticky napísané, v ďalšom reporte čakajte detailnejšie foto s popisom 😉 ). Ako píše sám Grivel (políčko info), konkurencia bola rozhodená týmto skvostom na trhu, no nakoniec z toho vyliezol cepín s obrovským potenciálom. Navyše jeho cena je v porovnaní s konkurenciou priam neuveriteľná (taká polovičná).

Dostal som už aj negatívne ohlasy na tento model, vraj je to cepín bez akéhokoľvek využitia… prečo, to som sa už nedozvedel. Čo mne celkom nesedí, je materiál, z ktorého je rúčkla vyhotovená – nejaký druh plastu, ktorý nepôsobí nezničiteľne. Časom uvidíme, či na ňom bude badať známky používania.

 

B4CK to the príbeh, ktorý napísal sám život:

Ako správni Liptáci sme počas lesby vyľudili zo seba niekoľko sérií obludných zvukov v podobe ľudových piesní na plný ventil 🙂 . Keď sme usúdili, že sme dostatočne vysadisfakovaný, tak nám ľad oznámil, že predsa musíme ešte vyliezť hore, aby sme sa vôbec dostali domov.. no a hore.. ako by som to.. proste som prišiel na to, že mám teleskopické laná 😀 .

No a tieto pramálo namrznuté laná bolo treba ešte raz prehnať istením, čo bola vcelku zábava:

 

Tak už načisto vyonanovaný istením sme zbalili teleskopky na batohy a vydali sme sa obzrieť okolité krásy prostredia. A čuduj sa svete, naďabili sme na civilizáciu (ak sa vôbec akýkoľvek horolezec osobne za takého považuje).

Tak sme si vyočili oči, urobili miliardu selfíčok, chalani sa nás pýtali:

– A to načo si robíte toľko fotiek
– Však pre seba nie? 😀

Zbehli sme dole potokom.. ehm.. ja som bol rád, že som ním nezletel, keďže Paťo testoval bežecké mačky a ja priľnavosť Vibram podrážky.. nahádzali veci do kufra auta a mali pred sebou cenzurovanú jazdu Paťovým vozidlom, čo ešte aj budíky má v strede palubovky 😀 . Myslím, že ak to takto pôjde ďalej, čoskoro čakajte recenziu modelu X – Trail 😀 😀 .

by Kubo