Poludnica run 2016 bol pre mňa zaujímavý pretek. Nádherná príroda, pohodičkovo naladení ľudia, atmosféra no.1 a parametre trate 26km a 1800m+ sľubovali vydarený deň. Len či nepresľubovali… 😀

Všetko sa to začalo neďaleko Liptovského Mikuláša, za dedinkou Ploštín. Tu sa už od rána bieleho zhlukovali známi i menej známi bežci a prekonávali návaly lenivej nedele. Po punkáčskom výklade, že:

– Ak stuha visí na strome, tak tadiaľ máš ísť, ak leží na zemi, tak tadiaľ nemáš ísť 😀
nasledovalo odštartovanie a my sme nahodili solídne tempo. Nad hlavami nám bzučal dron, ktorý urobil takéto epické zábery:

Vypučil som si parádne miesto, odhadujem do prvej desiatky, do kopca všetci len tak odfrkovali. Ako som si išiel svoje, kde sa vzalo, tu sa vzalo, kŕče do brucha to poslalo… 😀 Tak som učupený za stromom napočítal, že ma obehlo 12 ľudí. Naparádu, vravím si… Bežalo sa o poznanie horšie, no po strmáku prišla pohodová rovinka, kde sa dalo bežať do pohodičky. Cool típkovi s bradou som sa aj posťažoval, čo ma trápi, však keď má takú luxusnú bradu, isto to bude chcieť vedieť môj životný príbeh. Keď to na mňa prišlo znovu, čupím tri výškové metre od chodníka druhý krát… nabehnem nas5 na trať a cool típek sa ma pýta, či som dal druhé kolo.. reku hej 😀 Motivácia odišla kdesi do päty a ego mi dalo na zvyšok dňa voľno. 🙂 Tak som sa rozhodol, že si to do cieľa už len na pohodu odklusám a porozprávam sa so všetkými, ktorí ma nepošlú do čerta. A tak sa aj stalo. Pár bežcov zo začiatku nevedelo pochopiť, prečo ich nepredbehnem, ale nútim ich sa somnou zhovárať, ale kadečo som sa aj ja podozvedal. 🙂
Po rovinke ešte pár výškových metrov hore na Maguru a potom zbeh do sedla Za vrátami. Tam na nás čakala občerstvovačka s milou obsluhou. Kúsok za ňou stalkoval Alex Uhrín a fotil ostodušu: 🙂

Na Poludnicu nás ešte čakal poctivý strmáčisko a hore krásne výhľady. Len škoda, že som bol lenivý vytiahnuť mobil kdesi zo spodku batohu. A zase dolu kopcom… ako.. prostredie naozaj čarovné a musím povedať, že orgazmizátori si dali záležať a trať prehnali naozaj krásnymi zákutiami. Len tie zbehy boli ozaj, že megastrmé… miestami oceľové rebríky 😀Niekde v zbehu stretávam Monču a jej bráško všetko poctivo dokumentuje na mobil. Ľaľa, koľké nadšenie: 😉

Keďže som mal dobrú náladu a vodu som zase raz  ponúkal na všetky strany, razom mi akosi došla a tak som bol nútený ukončiť debatu s akýmsi Tomášom a po zbehu som sa napájal z rieky ako správny zálesák. Nasledoval (pred)cieľový strmáčik, kde všetci akosi kapali a ja znovu uvidím Alexa fotiť… fuu to ako zvládol, že pred polhoďkou bol tam, a teraz je zrazu tu? Magic happens! 😀

Posledné naberanie výškových metrov za mnou a teraz ich zase zrúbať až na cieľovú rovinku. Tam fasujem igelitku s tričkom, proteínovou tyčkou, RedBull, radlera. Usadím sa vedľa cieľovej rovinky a striehnem na Bobču. Tá za môjho VAMOS, VENGA, VENGAAA!! s nadšením dobieha do cieľa ako piata žena. 🙂 Spolu so Šramom, ktorý je už dávno v cieli kvasíme na tráve a pojedáme sójové rizoto, ktoré sme taktiež dostali za účasť.

Na vyhodnotení tlieskame najlepšiemu mužovi Matejovi Petrovičovi a jeho dvom kolegom, no tretí muž v poradí musel žiaľ odfrčať ešte pred vyhlásením, tak nás vlastne asi nepočuje, ani nevidí..Tak sa rozhodneme zatlieskať aspoň prvej žene Janke Camberovej, no tá tu už žiaľ tiež nie je prítomná, tak to dnes na pomyslených stupňoch víťazov vyzerá ako na vyhodnotení najlepšej dvojice. 😀Kompletnú výsledkovú listinu si môžte kuk TU a komplet foto od Alexa Uhrína nájdete na jeho FB fanpage Alexander Uhrín – Photography.

 by Kubo