..taký typický nudný večer za ntb, klikám a zíram do tej obrazovky, počúvam lajtovú hudbičku, ignorujem svalovicu vzniknutú vďaka mojej neposednosti a nezregenerovanosti z Vianočného behu v Žiline a dvom následným pobehovaniam po okolitých kopcoch.. ako inak dva dni za sebou. 🙂 A! aby som nezabudol tú najdôležitejšiu neduhu mojej telesnej schránky – prežratýýýý nakašu a ešte viac – však sú sviatky, tak čo…

Na zajtra som sa dohodol na lajtovom výbehu na Salatín, celkom partia sa zídeme. Pozajtra cestujem k bratom Čechom na CUTT Beskydy, tak nesmiem blbnúť aby som bol relatívne fresh… klik, klik… POLNOC … správa na messengerisovi od Peťa:

– zajtra spíme na Choči

…fuuuuu yštenem 😀 teraz čo? nával horúčavy, stavy úzkosti, točenie hlavy aaa!! Kecám, v momente som bol rozhodnutý:

– Idem. Kedy kde?

– O 12 prídeme po teba..

No fasa, to je komunikácia. 🙂 Ešte taká vnútorná otázka:

…a stihnem ja vôbec spoj do ČR?? a viem vôbec aspoň kedy???? aaaa jasné, že stíham, všetko sa stíha keď sa chce, nie? 😀Plesám radosťou a keďže som v rámci placeba lepšej regenerácie prespal pol dňa, do krajiny spánku zavítam zase raz o pol štvrtej. Ráno nahádžem veci do batohu, rozhodujem sa, či brať mačence a sedemdecku kapustnice. Na samý obed nasadám do vozidla, ktoré sa po mňa dostavilo a zdravím Peťa s Palim a jeho životnou družkou.. s batohom sa delím o jedno miesto v aute a je mi dobre.. Mačky som zobral vrámci záťaže na Peťove želanie… ešte zástavka v Bille po pol litra tekutého svetra, bližšie nemenovaný člen expedície vraj zobral iba liter, tak pre istotu… má byť kosa. 😀

Vo Valaskej trasiem niekoľkým dobre známym rukám a keďže potrebujeme súrne prebrať veci, čo sa udiali za dobu kým sme sa nevideli, základný tábor sa ako vždy rozkladá v miestnej krčme – viď obrázok. Aj krčmár sa teší našej prítomnosti.Po požití iontovýh nápojov v počte kusov dva, vyrážame na výstup – expedícia na Čho Oju. Cestou je nám veselo, pravidelne zastavujeme a prepočítavame členov posádky hrdlom ťapky.

Kráča sa ľahko, za družnej debaty tejto slovenskej hordy, debata graduje, kujú sa veľké plány. 😉 Stretávame nejaké útrusky ceprov a lámeme ich, že máme nejaké voľné miesta v stane, že bude sranda… hihi haha, že vraj nabudúce a nemáme pomrznúť. Človek zakecaný zrazu vstúpi na Poľanu a vtedy to začne – všetko zalieva oranžovoteplé svetlo a nám sa naskytnú nádherné pohľady.Z Poľany pridáme do kroku, lebo sa začína citeľne ochladzovať vďaka vetru, ktorý dá od tohto bodu o sebe vždycky vedieť… len aby sme nezabudli, že aj on tu býva. Zopár gýčových výhľadov na zapadajúce slnko a už len šľapať na vrchol… teda, kašľať vrchol v tomto vetre, radšej hneď bojovať s tropikom na stane. 😀 chvíľami som mal dojem, že som paraglajdista. Vychytal som asi ako jediný miesto na snehu, z čoho sa teším, aspoň sa mi tak nezablatí stan. 😛 Po postavení stanu s pomocou ostatných som oň víťazoslávne oprel Božkov, tomu jedinému z nás zima vraj prospieva.Ešte pred postavením stanu sa samozrejme treba epicky prezliecť, nech si to človek vychutná na plné, už keď je hore.4Nasleduje chvíľka reorganizovania vecí v stane a nafukovanie samonafukovacej karimatky… ešte fotka nôh a sme komplet..– Chalaníííí, už môžme?!

– Ešte niee!! 10 minút ešte!

Spoločenská miestnosť totiž opäť pripadla na Fokov dvojmiestny stan pre ôsmych. 😀 Reku, idem sa kuk na ten vrchol, nech tu nezarývam päty do zeme zbytočne.. Nudne bolo vidno mesiac spoza oblaku, klasická filmová scéna romantičná.. oničom,  idem pozrieť na Liptovskú Maru ako sa jej vodí a ľutujem, že sa mi nedá odfotiť ten nudný mesiac. Keď sa vrátim, už sa spolčnosť súka do nekonečného stanu a začína ten pravý večer s hravým mixom Fokových a Marekových vtípkov… ja raz nechápem, kde títo Páni berú takú zásobu zvrchovaných debilín, na ktorých sa človek ale MUSÍ rehotať 😀 a hlavne ten prejav… no Sokrates by im len slepo závidel!

Do toho nesmie chýbať minútka strachu pred zapaľovaním neslávne slávneho benzínového variča a horrorové storky o tom, že keď sa tu niečo chytí, tak zhoríme asi všetci, lebo ôsmim sa z tejto sardinkárne nepodarí utiecť ani za 10 minút. 😀 (varič sa už v minulosti preslávil svojím dračím dychom ala prepálená sieťka na stane)Z každej svetovej strany začínajú vyliezať dobroty, od nebíčkovpapuliOčiek od Paliho, cez 40 druhov koláčov, až po klobásy a vianočnú kapustnicu. Čo sa týka tekutej zložky, tak z nealka sme mali žiaľ iba kávu… tak už viem prečo ten bolehlav na druhý deň. Ostatné foto z večera a videodokumentácia ľubozvučného prespievania Na Kráľovej holi je prístupné iba po preukázaní sa odznakom čestného člena expedície na Čho Oju.

Ráno sme v polovičnom množstve vyšli na Veľkolepý východ Oskara spoza obzoru a veruže to stálo zato:

Rýchlooo odfoť ma! 😉Pofotené, vraciame sa k stanom a chalni nadávajú na Mareka, že v noci popílil asi celú horu, tak nemohli spať ani skrz štuple do uší (oni ich fakt mali!! 😀 ) a ľutujú ma, akože som s ním bol v jednom stane… hmmm, keď ja som sa zobudil až nadránom chalani, mne sa spalo dobre. 😀

Ešte foto stanového mestečka po ránu a Mesiac na oblohe.Uvariť ranný čaj, nekompromisne vyhnať Mareka zo stanu, všetko rýchlo pobaliť, potriasť rukou členom expedície na znak úprimnej vďaky za Tradičnú PredSilvestrovskú stanovačku a nohy na plecia za Palim, ktorý s Luciou už pred polhoďkou začali zostupovať z výškového tábora do nížin… veď dnes cestujem do Frýdek Místek, či Frenštátu, či Trojanvíc?? Aaa, však zavolám Lukášovi, on to isto má prelustrované. 😀

by Kubo