Dohadujeme sa s partičkou, čo v lete ideme trošku zatripovať, že kedy dáme stretko a pokecáme o akcií… a ako blesk z jasného neba nám vošla do cesty udalosť TREKLAND NIGHT 2016 🙂 . Zhodli sme sa, že stretnúť sa na akcií, kde bude testovačka čeloviek od PETZLu a ochutnávka jedál od FORESTIA a kávičky GROWER`S CUP, je viac, než len dobrý nápad. A tak slovo dalo slovo a ja sa ponáhľam rovno zo SKIALP TEST DAY na Regiojet. Od džetového vozňa, cez Žilinskú vlakovú stanicu, až po lavičku pred Treklandom sme sa začali pomaly zbierať. Vo finálnom zložení 23 tankistov a pes sme sa v Terchovej vylodili z dopravných prostriedkov a družne zabrali menšiu časť chodníka.12778783_10153897801135270_7644206896035807971_oKeďže by som bol pre Lukyho neprekonateľným pohoršením, sľúbil som mu, že s tekutým svetrom počkám až kým nezájdeme medzi stromy. Aký bol však rozčarovaný, keď po dorazení k Hotelu Diery kolektívom pokrúžili asi štyri „svetre“, zatiaľ čo Mišo usilovne rozkladal čelovky na prezentačnú lavičku…
Aby som nezabudol, na akcií bol samozrejme prísny zákaz požívania alkoholických nápojov a očumovania ženských pozadí. Na fotodokumentácií nižššie si môžme všimnúť, že všetci členovia akcie brali túto výzvu nanajvýš zodpovedne.Keď bolo všetko pripravené, Mišo začal s prezentáciou kolekcie čeloviek od Petzlu. Samozrejme ako prvé nám všetkým srdečne oznámil, že má takýto……ehm… TAKÚTO radosť, že sme všetci prišli. 😉 Musím povedať, že chalani predstavili čelovky naozaj bravúrne, Michal pravým rockerským pohadzovaním hlavy demonštroval, že ešte aj Zippka drží na svojom mieste na hlave tak ako má.
Najlacnejšiu čelovku z predstavovanej kolekcie TIKKINU (stupeň ochrany IPX4 – proti striekajúcej vode) chalani ponorili na pol hodinu do potoka. Tá mrcha samozrejme aj po polhodine bez akejkoľvek zmeny svietila. Ak teda aj najlacnejší model vydrží takúto záťaž, čo potom vydržia tie vymakanejšie modely?!
Keď boli čelovice predstavené, spravili sme si prezenčku, keby náhodou niekoho zožral medveď, tak nech aspoň vieme, že koho. Na čo som sa najviac tešil bolo, že si otestujem reaktívnu čelovicu so senzorom svetla, no samozrejme som džentlmensky počkal, až kým z lavičky nezmizla aj tá posledná.Nevadí, siaham po dôverne známej TIKKE XP, čelovke, s ktorou som sa prvý krát stretol vo Velickej stene – ležala si tam medzi šutrami zarastená trávou, navonok úplne zdevastovaná vplyvom poveternostných podmienok, gumený remienok už úplne vyťahaný, baterky komplet hrdzavé. Po vyčistení som do nej vložil baterky a čelovka si išla svôj príbeh ďalej, až kým som ju nestratil aj ja na jednom projekte. 🙂

Stále som však dopadol lepšie ako Luky, lebo ten nenásytne siahol po najsilnejšom modeli NAO, a na svoju nenásytnosť doplatil tak, že po dvoch krokoch zistil, že ju chalani zabudli dať nabiť. 😀 Tvrdohlavo odmietal každú inú, tak si na polceste vytiahol tú svoju…
Keď bol každý okrem Lukyho a Mišky (ktorá tiež chcela len svoju čelovicu) vybavený svetlometom, mohli sme vykročiť noci v ústrety.Za družnej debaty a svetla čeloviek sme sa tisli hore Dierami s Bobčou takmer na čele.
Na Podžiari sme sa všetci počkali, obkľúčili sme jeden stôl a chalani začali s predstavovaním jedla od Forestie. Ono Vám je to taká haluz, že na uvarenie tohto expedičného jedla potrebujete len trochu vody. Nemusí byť dokonca ani pitná, vraj to skúšali aj s pivom a fungovalo.
Koniec koncov asi najlepšie vysvetlenie nájdete v nasledujúcom videu:

https://www.facebook.com/276831710269/videos/10153544153745270/

Kým sa jedlo pripravilo, my sme si zatiaľ trochu zasúťažili . Súťažilo sa o NIEČO, čo svieti 😉 a o fľašku od Nalgene, no mne sa najviac páčila jedna hra, ktorú každý z Vás určite dobre pozná:Dostali sme palice, človek do predklonu, čelo na palicu a davááj sa točiť okolo svojej osi. 😀
Potom „behom“ k neďalekému stromu… samozrejme som sa rozbehol krížom cez pole, v asi tak 30° odklone od smeru, ktorým som sa snažil utekať a stihlo ma dva krát vyšlahať do snehu. Otočka okolo stromu, beh naspäť a zase otočky. Jedno mi bolo, že som skončil asi posledný, vyrehotaný som sa váľal po zemi. 😀

Takto vysúťažení sme boli povolaní opäť k stolu, kde sa už rozdávali porcie Forestie.
Ja som si plnil svoju 5% kvótu mäsa a ochutnal som rizoto s lososom a hríbami. Chutilo to naozaj veľmi dobre, a to ja som doosť rozmaznaný, čo sa týka jedla!Keďže som sa rozplýval nad chuťami rizota a viedol hlboké debaty o stravovaní, ušla mi porcia kávy Grower`s cup… nevadí, ja som ju už pár krát ochutnal a rozhodne odporúčam vyskúšať. Nič nepadne na viacdňovej túre lepšie, ako šálka rannej kávičky priamo v bivaku 😉 . Nakoniec sme si dali spoločnú foto v tme, zaželali trojici, čo plánovala prespať niekde vyššie veľa šťastia a málo čerstvého snehu a pomaly sme cez Sedlo Podžiar zišli znovu do Terchovej. Kto by sa zaujímal ako dopadla prespávačka troch odvážlivcov, tak sú v poriadku a vraj vytešení zo zimy. 😉

Veľké Ďakujem Treklanďákom za vydarenú akciu! Už teraz sa teším na ďaľšiu! 🙂